Čo v tom dokumente naozaj stojí
Vízia Slovensko 2040 má 105 strán. Táto stránka ich prechádza po hlavných častiach: čo si vláda objednala, aké štyri piliere a 25 zmien dokument pomenoval, aké štyri scenáre opisuje, a ktoré ciele sú v ňom vyjadrené číslom. Každý údaj je prečítaný z dokumentu, odkaz na pôvodné PDF je na konci stránky.
Odkiaľ sa dokument vzal
Mandát a harmonogram
Vláda SR 19. novembra 2025 uznesením č. 561 k Východiskám a postupu vypracovania Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2040 požiadala Slovenskú akadémiu vied ako vedeckú autoritu SR o vypracovanie dokumentu v spolupráci so Slovenskou rektorskou konferenciou.
- Vízia mala byť spracovaná do konca augusta 2026.
- Stratégia rozvoja Slovenska do roku 2040 má byť spracovaná do konca marca 2027. Vízia teda nie je koniec procesu — je to prvý z dvoch dokumentov a ten druhý, ktorý má obsahovať konkrétne opatrenia, zatiaľ neexistuje.
Na príprave sa podieľali tieto kroky, ktoré dokument sám uvádza:
| Fáza | Kedy | Rozsah |
|---|---|---|
| Písomné pripomienkovanie | marec – jún 2026 | viac ako 450 aktérov, viac ako 2 300 pripomienok |
| Medzinárodná oponentúra | júl a august 2026 | dokument po odbornej stránke zhodnotili medzinárodní oponenti |
Vydavateľ: Slovenská akadémia vied v spolupráci so Slovenskou rektorskou konferenciou. ISBN 978-80-224-2177-5. s. 5 dokumentu.
Prvá úroveň členenia
Štyri piliere
Dokument organizuje svoju ambíciu do štyroch pilierov. Toto sú ich názvy a to, čoho sa podľa dokumentu týkajú:
| Pilier | O čom je |
|---|---|
| Dôstojný život | kvalita života, zdravie, sociálna súdržnosť a dostupnosť verejných služieb |
| Úspešné Slovensko | produktivita, inovácie a konkurencieschopnosť ekonomiky |
| Udržateľná krajina | klíma, energetika, životné prostredie a zdroje |
| Moderný štát | verejné financie, kvalita verejnej správy a strategické riadenie |
Druhá úroveň členenia
Šesť oblastí a 25 zmien
Pod piliermi stojí šesť transformačných oblastí a v nich 25 kľúčových zmien. Toto je ich úplný zoznam — presne tak, ako ich dokument pomenoval:
1. Reformovať štát (4)
- Ozdraviť verejné financie
- Pretvoriť daňový mix
- Zvýšiť kvalitu a dostupnosť verejných služieb
- Modernizovať územné usporiadanie štátu
2. Transformovať ekonomiku (5)
- Podporiť výskum a inovácie
- Zatraktívniť podnikateľské prostredie
- Rozvíjať regionálne inovačné systémy
- Budovať strategické sektory a duálne technológie
- Zabezpečiť dostupnú a diverzifikovanú elektrinu
3. Investovať do ľudí (4)
- Vzdelávať pre dobu umelej inteligencie
- Rozvíjať medzinárodne atraktívne vysoké školy
- Aktivovať málo zapojené skupiny
- Prilákať, udržať a lepšie využívať talent
4. Predísť chorobám (5)
- Presadzovať zdravú stravu a znižovať závislosti
- Rozvíjať kultúru pravidelného pohybu a športu
- Podporiť prevenciu a zodpovednosť za zdravie
- Zlepšiť kvalitu ovzdušia, vôd a verejného priestoru
- Investovať do duševného zdravia
5. Spájať a kultivovať spoločnosť (4)
- Spájať ľudí spoločným príbehom
- Posilňovať dôveru
- Budovať občiansku spoločnosť
- Rozvíjať kultúrnu vitalitu
6. Chrániť Slovensko pred hrozbami (3)
- Byť relevantným spojencom
- Prepojiť riadenie bezpečnostných rizík a kríz
- Chrániť kritickú infraštruktúru a budovať odolnú spoločnosť
Spolu 25 zmien v 6 oblastiach.
Štyri možné budúcnosti
Scenáre
Dokument opisuje štyri scenáre možného vývoja — od postupného oslabovania po úspešnú premenu. Štvrtý je ten, ku ktorému sa dokument hlási:
| # | Scenár | Ako ho dokument opisuje |
|---|---|---|
| 1 | Špirála úpadku | Nedochádza k jednému dramatickému kolapsu, ale k postupnému oslabovaniu. Pri megatrende zmeny globálnych pomerov dokument pri tomto scenári uvádza marginalizáciu. |
| 2 | Stagnácia a zaostávanie | Globálne prostredie zostáva polarizované a Slovensko oslabuje svoju pozíciu. Je to scenár bez zásadných zmien. |
| 3 | Pragmatická odolnosť | Globálny poriadok sa stabilizuje, no svet sa čoraz viac delí do geopolitických a ekonomických blokov. Slovensko príležitosti využíva čiastočne. |
| 4 | Inteligentná transformácia | Cieľový scenár dokumentu: Slovensko sa vyznačuje vysokou produktivitou práce a nízkou energetickou náročnosťou. |
Scenáre sú v dokumente opísané slovne — nie sú k nim priradené číselné hodnoty ani váhy, ktorá z možností je bližšie k skutočnosti. Dokument ich sám nazýva „štyri teoretické scenáre možného vývoja". Z grafu sa preto scenár odčítať nedá a ani my k nim žiadne čísla nedopĺňame.
Čo je v dokumente vyjadrené číslom
Číselné ciele do roku 2040
Väčšina dokumentu je opisná. Toto sú miesta, kde uvádza konkrétny cieľ:
| Oblasť | Cieľ | Stav, ktorý dokument uvádza |
|---|---|---|
| Produktivita práce | aspoň 85 % priemeru EÚ | približne dve tretiny priemeru EÚ (formulácia dokumentu) |
| Verejný dlh | pokles pod 50 % hrubého domáceho produktu | 61,4 % HDP (2025, Príloha 1) |
| Emisie | zníženie o 74 % do roku 2040 | do roku 2050 môže Slovensko dosiahnuť uhlíkovú neutralitu — lesy a krajina budú kompenzovať uvoľnené emisie |
| Zdanenie práce | priblížiť sa mediánu EÚ/OECD | — |
Pri produktivite dokument neuvádza percento, ale slovné „približne dve tretiny priemeru“ — preto to tak uvádzame aj my a nedopočítavame z toho presné číslo.
Jeden cieľ proti našim vlastným číslam
„Verejný dlh pod 50 % HDP do roku 2040“
Toto je z číselných cieľov ten, ktorý sa dá zmerať priebežne — a máme na to vlastný rad. Takto vyzerá cieľ proti poslednému nameranému údaju:
| Údaj | Hodnota |
|---|---|
| Cieľ dokumentu do roku 2040 | pod 50 % HDP |
| Hrubý dlh verejnej správy (2025) — náš rad | 61,4 % HDP |
| Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti RRZ (2025) | 5,5 % HDP |
Dlh je teda dnes o 11,4 percentného bodu nad cieľovou hranicou a za posledné dva roky rástol. Druhý riadok hovorí, o koľko % HDP by sa musel zlepšiť rozpočet, aby bol dlh dlhodobo udržateľný — Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zaradila rok 2025 do pásma vysokého rizika.
Čo z toho nevyplýva: či sa cieľ do roku 2040 naplní alebo nie. Do roku 2040 je 15 rokov a náš rad o budúcnosti nehovorí nič. Uvádzame vzdialenosť od cieľa dnes, nie predpoveď.
Zdroj dlhu: Eurostat gov_10dd_edpt1, dátová rada. Zdroj ukazovateľa: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Správa o dlhodobej udržateľnosti 2025 (s. 10, 14).
Z čoho dokument vychádza
Diagnóza v číslach
Takto dokument opisuje východiskový stav. Čísla sú jeho vlastné — prevzaté z Prílohy 1 „Ukazovatele výkonnosti“ alebo z textu:
| Ukazovateľ | Hodnota | Poznámka |
|---|---|---|
| Podiel ľudí 65 a viac rokov | 33 % do roku 2055 | dokument to uvádza ako tlak na systém sociálnych služieb a dlhodobej starostlivosti |
| Úhrnná plodnosť | 1,36 | Príloha 1 (ŠÚ SR / SAV), rok 2025 |
| Produktivita práce | približne dve tretiny priemeru EÚ | vlastná formulácia dokumentu |
| Výdavky na výskum a vývoj | 0,98 % HDP oproti 2,24 % v EÚ | Príloha 1 |
| Zdravé roky života | 57,5 roka | Príloha 1 |
| Deficit a dlh verejnej správy | deficit 4,6 % HDP, dlh 61,4 % HDP | Príloha 1, rok 2025 |
| Slovenskí študenti študujúci v zahraničí | 21,6 % | Príloha 1, rok 2022 |
Demografickú časť tejto diagnózy sme si overili vo vlastných radoch z Eurostatu a doviedli ju až k otázke, kto bude platiť dôchodky — je na stránke Ako starne Slovensko.
Najčastejšia otázka k takémuto dokumentu
Čo o dôchodkoch hovorí a čo nehovorí
Toto je časť, pre ktorú sa dokument číta najčastejšie, a zároveň časť, kde sa najľahšie prečíta viac, než v ňom je. Preto ju rozdeľujeme na dve.
Čo o dôchodkoch hovorí
- Rast dôchodkového veku dokument uvádza ako fakt a v scenári Pragmatická odolnosť aj ako nástroj.
- Hovorí o aktivácii ľudí pred dôchodkovým vekom aj po ňom a o zapojení málo zapojených skupín.
- Verejné financie zaraďuje do pásma vysokého rizika pre náklady starnutia.
Čo o dôchodkoch nehovorí
- Neuvádza žiadne konkrétne parametre dôchodkového systému — ani dôchodkový vek po ročníkoch, ani výšku dôchodkov, ani odvodové sadzby.
- Neuvádza, koľko pracujúcich bude pripadať na jedného dôchodcu v roku 2040 ani v inom roku.
- K scenárom nepriraďuje číselné hodnoty, takže sa z nich nedá odčítať budúca výška dôchodku.
Konkrétny dôchodkový vek podľa ročníka narodenia, počty dôchodkov, priemerné sumy a projekciu výdavkov má Sociálna poisťovňa, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a vyhláška o dôchodkovom veku — nie tento dokument. Zhromaždili sme ich na stránke Ako starne Slovensko a kto bude platiť dôchodky.
Mladí ľudia a zahraničie
Čo dokument uvádza o odlive
| Ukazovateľ | Hodnota |
|---|---|
| Slovenskí študenti študujúci v zahraničí | 21,6 % (2022) |
| Návrat po desiatich rokoch | 40 % (kohorta 2012) |
| Zahraniční študenti na slovenských školách | 20,3 % |
| Zahraniční akademici | 6 % |
Koľko ľudí so slovenským občianstvom reálne vykazujú štatistiky cieľových krajín, je vo vlastnom rade portálu — v grafoch nižšie a na stránke Ako starne Slovensko.
Ako na dokument reagovali
Doslovné citácie
Portál nehodnotí politické dokumenty ani ich autorov. Reakcie preto uvádzame výhradne ako doslovné citácie s uvedením toho, kto ich vyslovil, a s odkazom na zdroj. Nepripájame k nim vlastný komentár ani poradie podľa súhlasu.
Dokument predstavil predseda vlády; doslovný citát k dokumentu sa nám z overeného zdroja získať nepodarilo, preto ho neuvádzame.
„Vízia 2040 nemá byť predmetom krvilačného politického súboja. Má to byť kultivovaná, konštruktívna diskusia o budúcnosti našej krajiny.“
Prácu odborníkov ocenil, samotné predstavenie dokumentu však označil za
„divadlo“
„Keď si toto prečítame, a sú to naozaj dôležité a správne princípy, tak sa to vôbec nehodí k vláde, ktorá robí presný opak.“
Upozornil, že ani najlepší strategický dokument nepomôže, ak sa nezmení politický prístup:
„Inak aj tá najlepšia vízia zostane len zbytočným papierom v zásuvke.“
Garant dokumentu upozorňuje, že samotná vízia realitu nezmení:
„Ak sa má stať skutočnosťou, musí sa premietnuť do konkrétnych rozhodnutí, do konkrétnych reforiem a investícií.“
„RÚZ je pripravená participovať aj na ďalšej fáze prípravy stratégie a presadzovať, aby sa z Vízie Slovensko 2040 nestal iba ďalší strategický dokument, ale reálny základ reforiem, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť a prosperitu Slovenska.“
Ďalšie grafy k tejto téme
Kliknutím sa graf vykreslí z aktuálnych údajov. Upraviť si ho viete na stránke Vlastný graf.
Ako sme túto stránku zostavili
Všetky údaje o obsahu dokumentu sú prečítané z jeho pôvodného PDF (105 strán) a z Prílohy 1 „Ukazovatele výkonnosti“, stav k 4.10.2026.
Pri troch údajoch sa naše znenie líši od toho, ako sa dokument často cituje, a to zámerne: produktivitu uvádzame slovami dokumentu („približne dve tretiny priemeru“), termín Stratégie ako „do konca marca 2027“ a pripomienkovanie ako „viac ako 450 aktérov“ a „viac ako 2 300 pripomienok“. V každom z týchto prípadov sme si vybrali formuláciu, ktorá v dokumente naozaj stojí.
Čo na tejto stránke nie je: hodnotenie dokumentu, odhad, či sa ciele podarí naplniť, a čísla priradené k scenárom. Prvé dve portál nerobí, tretie v dokumente nie je.